Stalo sa už tradíciou, že si každoročne v októbri uctievame starších spoluobčanov. Je to pekný zvyk, ktorý sa však časom, žiaľ stal formálnou jednorazovou akciou.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo 1. október za „Medzinárodný deň starších ľudí“ v rezolúcii 45/106 dňa 14. decembra 1990. Medzinárodný deň starších ľudí si pripomíname už 20 rok. Dôvodom bola neutešená správa o demografickom vývoji, ktorá skonštatovala, že populácia starne. Starnutie populácie so sebou prináša významné hospodárske a sociálne výzvy, tak pre vyspelé ako aj rozvíjajúce sa krajiny.
Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravé starnutie ako proces chopenia sa optimalizácie príležitostí pre fyzickú, sociálnu a duševnú pohodu počas celého života tak, aby sa predlžovala očakávaná dĺžka života prežitého v zdraví. Snaha minimalizovať negatívne a podporiť pozitívne vplyvy na organizmus nachádza svoj výraz v celoživotnej príprave na starnutie, ktorej cieľom je pripraviť jedinca na aktívnu starobu, pokiaľ možno v dobrom zdraví, v tvorivej pohode, v dôstojnom prostredí a sociálnom zabezpečení.
Jeden deň v roku si pripomíname zásluhy starších o náš dnešok, aby sme už na druhý deň zabudli a neuvedomili si, že to starším nestačí, že im patrí naša úcta po celý rok. Po celý rok by sme mali pomáhať riešiť ich sociálne, zdravotnícke, občianske i spoločenské problémy.
Príliš skorý odchod do dôchodku môže pôsobiť negatívne na kvalitu života, zdravotný stav a očakávanú dĺžku života. Na druhej strane prechod do dôchodku by mal byť postupný, so skracovaním pracovnej doby a preradením na menej exponované miesto, adekvátne vzdelaniu a zdravotnému stavu pracovníka. Zdravie starších ľudí ohrozujú najmä choroby srdca a ciev, nádory, rednutie kostí, úrazy najčastejšie spôsobené pádmi a rôzne psychické poruchy.
Úcta k starším by mala byť samozrejmosťou či už v rodine, na pracovisku, v dopravných prostriedkoch, jednoducho všade. Starší človek je predovšetkým skúsený človek. Svojimi životnými skúsenosťami a cennými radami môže obohatiť život rodiny a byť jej oporou a príkladom.
Nájdime si čas, vľúdne slovo, úsmev pre starších neustále, nie len počas októbra, aby sme dokázali, že človek je jednoducho človek. Nezabúdajme na tých, ktorí pre nás prinášali obete, pretože aj my raz budeme starí a budeme si pripadať nepotrební. Veď staroba sa týka nás všetkých.
Ohliadnime sa okolo seba, komu by sme mali prejaviť úctu a potešenie, či podať pomocnú ruku a učme tomu od útleho veku aj tých najmenších – naše deti.
—————
