Logopedické riekanky na rozvoj reči
Riekanky sú vhodným nástrojom pri rozvíjaní detskej reči. Ak však máte podozrenie na vážnejší problém, nenechávajte to na náhodu a ukážte dieťa logopédovi.
Naša reč sa stáva pre dieťa prvým návodom, ako hovoriť. Je to však dlhá a namáhavá cesta, aby sa dieťa dopracovalo k tomu, že vysloví správne svoje prvé hlásky, slová či ucelené vety. K tomu, aby sa dieťa naučilo správne rozprávať, mu môžu aktívne dopomôcť i rodičia.
Jednou z možných ciest je využívať logopedické riekanky, ktoré dokážu deťom pomôcť pri rozvoji ich reči predovšetkým v období fixácie výslovnosti hlások a tiež v etape automatizácie hlások a ich zaradenia do bežnej reči. Tieto obdobia sú náročné na opravu, keďže dieťa sa musí učiť zabúdať na nesprávnu výslovnosť, ktorú si osvojilo a použiť hlásku nanovo správne. Malé deti je v tomto období veľmi ťažké motivovať, a preto je vhodné, ak sa aj rodič zapojí do snahy o ich správne učenie.
Pre deti predškolského veku sú na fixovanie nových hlások ideálne rytmické riekanky, básničky alebo vyčítanky, ktoré si dieťa vďaka rytmu ľahko zafixuje.
Vývin detskej reči
Reč sa u detí začína vyvíjať okolo prvého roka života. Za prvé slová sa už pokladajú slabiky alebo skupiny slov, ktoré dieťa vyslovuje v spojitosti s určitým javom. Napr. hav-hav vyjadrí psíka alebo mňau označí mačičku.
Ročné dieťa už zvládne asi 6-8 slov, jeden a polročné dieťa asi 30 slov. Dvojročné dieťa využíva už asi 200 slov a od dvoch rokov sa už púšťa do tvorenia viet. Väčšina trojročných detí už plynule používa asi 1000 slov a dokážu pomenovať bežné predmety.
Okolo 4. roku hovoríme o intelektualizácii reči. Tu dochádza k spresneniam vo vyjadreniach. Zlepšuje sa gramatika, aj obsah viet a rastie slovná zásoba.
Päť ročné dieťa už disponuje približne 2000 slovami a šesťročné asi 3000 slovami. Dokáže zreprodukovať svoje zážitky a zvládne opísať, čo sa deje na obrázku a je schopné o tom vytvoriť príbeh. V tomto veku by už výslovnosť dieťaťa mala byť bezchybná.
Nepokazte toho ešte viac
Podľa Františka Kábaleho je najčastejším omylom rodičov detí s nesprávnou výslovnosťou názor, že takémuto dieťaťu treba často hovoriť slová s problematickými hláskami, vety a riekanky s hláskou, ktorú nevie vysloviť a tým sa to naučí. Takéto dieťa sa však často opakovaním naučí vyslovovať hlásku v slove kŕčovito a s prehnaným dôrazom. Nesprávne vyslovovanie hlásky si pripomínaním rodičmi ešte viac zafixuje alebo ju začne vyslovovať iným nesprávnym spôsobom. Napomínanie rodičov je u dieťaťa prvým krokom k vytvoreniu neurózy, koktavosti, rečového negativizmu až neurotickej mlčanlivosti mutizmu.
Logopedická riekanka je vhodná na rozvíjanie detskej reči len v tom prípade, ak je vhodne napísaná a použitá. Podľa odborníkov je vytvorenie dobrej riekanky naozaj ťažké a oveľa ťažšie sú pre tvorcov logopedické riekanky.
Riekanka by mala mať zaujímavú motiváciu, logický a zrozumiteľný obsah primeraný veku dieťaťa. Má mať výrazové prostriedky, určitú literárnu úroveň a zároveň častejší výskyt precvičovanej hlásky v rôznych hláskových skupinách a spojeniach. Najpodstatnejšie je, že v takejto logopedickej riekanke nenájdete žiadne iné hlásky, ktoré sú artikulačne náročnejšie ako precvičovaná hláska. Mnohé známe riekanky sa práve z toho dôvodu v logopedickej praxi nepoužívajú.
Najčastejšie problémy mávajú deti s hláskami C, S, Z, Č, Š, L, R.
V praxi sa osvedčilo spájanie grafomotorických cvičení a riekaniek, piesní alebo slabík.
Príklady kreslenia a použitia logopedickej riekanky
Kreslenie kruhov s riekankou: „Čári-mári, nakreslím si krúžok malý.“
Kreslenie zvislých čiar s riekankou: „Prší, prší, to je vody, nebojme sa nepohody.“
Kreslenie vodorovných čiar s riekankou: „Tu je jedna cestička, ide po nej mamička.“
Kreslenie oblúkov: „Tu je jeden kopec, ide po ňom otec.“
Kreslenie vlniek: „Žblnky, vlnky, žblnky, vlnky, plávame si ako člnky.“
Pozrite si niekoľko tipov logopedických riekaniek, ktoré s deťmi môžete trénovať a zľahka ich reč správne rozvíjať. Ak však máte podozrenie na nesprávnu výslovnosť niektorých hlások, určite sa zastavte aj v logopedickej poradni.
Tipy na logopedické riekanky
Hláska P
Popletený pavúčik:
Kedy sa to naučí?
Pletie siete v papuči.
Pletie piate cez deviate.
Ja sa asi popučím!
------------------------------
Ide pavúk po písanke,
Na písmenká stúpa Anke.
Ide pavúk svetom,
pletie hlavy deťom.
D. Hevier ( upravené)
------------------------------
Popadali oblaky,
popadali do mláky.
Keby som mal veľkú sieť,
jeden by som chytil hneď.
(J.Navrátil)
Hláska B
Bubnujeme na bubon,
poďte deti, poďte von.
Bubnujeme bum, bum, bom,
budeme mať nový dom.
A kto s nami nepôjde,
ten v ňom bývať nebude.
(F.Kábele)
Hláska M
Malinké medvieďa
z medu si ujedá.
Medvieďa malinké,
túli sa k maminke.
(J.Sabol-upravené)
Hláska F
Fujavica, fujavica,
líca štípu, pália líca.
Snehuliak sa smeje,
jemu zima nie je.
(R.Dobiáš-upravené)
------------------------------
Fiú, fiú, fiú, zimný fujak fúka,
kto sa sa bojí fujavice,
nech zostane dnuká.
Fiú, fiú, fiú, zimný fujak fúka.
Nafúkala fujavica snehu ako múka.
Hláska N
Eniki, beniki, kliki bé,
abo, fobo, domine.
Nono, nana, num,
aja baja bum.
------------------------------
En ten tíny,
Kde sú mlyny?
Ja som mlyny nevidel.
Ja som videl Nelu,
mlela za odmenu.
Hláska J
Jojká zajko ojojoj,
zjedol som aj obed tvoj.
Keď si zjedol obed môj,
neplač potom ojojoj.
Hláska K
Klipi, klapi, klapi-klop,
klope dáždik na oblok.
Poleje nám kvietky,
kvitnúť budú všetky.
(M. Benčaťová)
------------------------------
Kujem, kujem podkovičku,
koníkovi na nožičku,
kujem, kujem vesele,
zo železa z ocele.
------------------------------
Kukulienka kde si bola,
keď tá tuhá zima bola.
Hajaja kukuku,
sedela som na buku.
Hlásky Ď,Ť,Ň
Medvede a medvedíky
majú v zime sladké sníky.
Aj ja mám sny medvedie,
sníva sa mi o mede.
(J.Navrátil)
------------------------------
Náš dedo je z dediny,
má na hlave šediny.
Kde máš dedo hnedý vlas?
Nemám. Ani jediný.
(D.Hevier)
------------------------------
Ďobe ďateľ vyďobáva,
na jabloni ďob, ďob, ďob.
Kto v jabloni, kto v nej býva?
Poď na chvíľu, poď von, poď!
(J.Sabol)
Hláska CH
Muchy sem, muchy tam,
všetky vás pochytám.
Čaká na vás lapka, pani mucholapka.
(J.Jakubovec-upravené)
------------------------------
Chacha chacha, chichi, chichi,
chichoce sa chlapec tichý.
Pošteklil mi, ichuchú otec ľavú pazuchu.
(F.Kábele)
------------------------------
Chystal sa pes na muchu,
chytil blchu v kožuchu.
Už má blchu v bruchu a na uchu muchu.
(J.Smrek)
Hláska C
Ovce moje ovce,
máte pekné zvonce,
Chodíte cengajúc
popod tamtie domce.
------------------------------
Cencelence bom, bom, bom,
tu je zvonec tu je zvon.
Cencelence bom, bom, bom,
kto uhádne pôjde von.
Hláska S
Hádali sa líšky v lese,
aké majú spievať piesne.
Nôtili si každá svoju,
nevedeli spievať spolu.
(O.Nagaj)
------------------------------
Seje, seje, semená,
do pôdy i kamenia.
Sadiť je mu bežné,
čo naseje nežne.
(vietor) (J.Turan-upravené)
------------------------------
Ide slimák po moste, bosý k svojej neveste.
Pýta sa ho pani osa:
„I nevesta chodí bosá?“
(K.Bendová-upravené)
------------------------------
Idú húsky po moste,
húsky, húsky, bosé ste?
Do vodenky do vody,
v topánkach sa nechodí.
(J.Pavlovič-upravené)
------------------------------
Stojí, stojí stĺp,
pod stĺpom je sud.
Sused doňho spadol,
keď sa díval nadol.
(J.Sabol)
------------------------------
Na snehu sú stopy,
ten sneh sa nám topí.
Už nevidím stopu,
mám len vody kopu.
(J.Belašičová)
Hláska Č
V čom to lienky cvičia?
v bodkovaných cvičkách.
Bodkované cvičky,
majú od mamičky.
(O Nagaj-upravené)
------------------------------
Tu pichliače, tam pichliače,
s pichliačmi sa ťažko skáče.
Do klbka sa stočí,
zmizne z tvojich očí.
(ježko)
------------------------------
U nás taká obyčaj, že nám nosia čajky čaj.
Od pondelka do nedele,
nosia nám čaj do postele.
(Š.Moravčík-upravené)
Hláska Š
Šuchta-buchta šušušu,
pošuškám ti do ušú:
Tu na tomto ušku,
chytil som ti blšku.
(J.Smrek)
------------------------------
Ide vláčik, ide ťažko,
vezie samých smiešnych šaškov:
Šaša Jaša, šaša Vaša, šaša Meša Semeteša.
Šašovia sa tešia, tešia,...
(D.Hevier – upravené)
------------------------------
Šušká mušľa mašli:
My dve sme sa našli!
Šušká mašli mušľa:
Nie, aby si ušla!
Pošuškám ti do uška,
že si moja kamoška!
(M.Štefanková-upravené)
Hláska Ž
Šije líška kožušky, šepká deťom pošušky:
V kožuchoch sa neváľajte,
po špine sa nešmýkajte.
(J.Belašičová-upravené)
------------------------------
Ide vláčik, šašováčik,
Z Holešova do Šišova,
zo Šišova do Kašova,
kde nevedia šuškať slová.
(D.Hevier-upravené)
------------------------------
Lejak vylial z oblohy,
Žabe vodu na nohy.
zakvákala, lejak chváli,
vody sa jej stále máli.
Po slniečku netúži,
lebo žije v kaluži.
------------------------------
Beží k veži ocko jež, malý ježko beží tiež.
Bežia, bežia, až sa ježia,
vo veži vždy ježe ležia.
(J.Belašičová-upravené)
Hláska R
Ryba ráta, neporáta,
vždy je jedna zvyšná.
Poď rybička von z rybníčka,
nebuď taká pyšná.
(M.R.Martáková)
------------------------------
Zapoj sa do tejto hry,
Rátaj s nami raz, dva, tri.
Robko, Riško, Radka, Ria,
Počítajú všetcištyria.
A kto s nami neráta?
Iba Roman, Renáta.
(E.Jamborová)
------------------------------
Nový sused – malý Radko
Býva vedľa nás len krátko.
O Radkovi, ale vieme,
Že v ňom veru huncút drieme.
—————
